(V)O svete

Slovensko je členom európskeho spoločenstva už takmer 15 rokov. Čo to pre nás ako Slovákov (a ako Európanov) znamená?

ZJEDNOTENÍ V ROZMANITOSTI

Motto EÚ znie: „Zjednotení v rozmanitosti“ (z anglického „United in Diversity“). Prihliadnuc na hodnoty, ktoré toto motto nesie môžeme konštatovať, že Slovensko sa po svojom vstupe do štruktúr Európskej únie stalo rozmanitejším, a zároveň obohatilo EÚ o vlastnú, špecifickú rozmanitosť. Do európskeho spoločenstva sme priniesli nový jazyk, kultúru i tradície. Taktiež sme sa ale stali i politicky a ekonomicky kompatibilnou súčasťou EÚ. Už pred-vstupové reformy zabezpečili priblíženie sa Slovenska k európskym štandardom, z čoho pramenilo i následné zbližovanie v oblasti hodnôt i politických, sociálnych a ekonomických priorít medzi EÚ a Slovenskom. Práve tieto reformy boli motorom, ktorý poháňal nie len deklarovanie našej vôle podieľať sa na spoločnom európskom projekte a získať si tak rešpekt i medzinárodný kredit vtedajších členov, ale prakticky i celú našu spoločnosť smerom, ktorým sa uberáme dodnes.

Európska únia mení politickú kultúru na Slovensku už viac ako desaťročie. Tento fakt je našou súčasťou, a súčasťou politickej identity Slovenska. Nie sú to však len problémy a konflikty, ktoré naše členstvo EÚ podľa niektorých jej odporcov z radov našich politikov prináša, ale práve naopak. Možnosť podieľať sa na riešení týchto problémov je to, čo nás dáva na úroveň našich európskych partnerov. Slovensko je plnohodnotnou súčasťou spoločných európskych inštitúcii, a v roku 2016 sme predsedali celej EÚ. Prvým krokom k zmene politickej kultúry u nás bolo symbolicky už referendum o vstupe Slovenska do EÚ, ktoré je dodnes jediným platným referendom na Slovensku. Za náš vstup vtedy hlasovalo 92,5 % zúčastnených občanov.

EÚ JE NAŠOU KAŽDODENNOU REALITOU

Ľudia, ktorí mali pri vstupe Slovenska do EÚ 3 roky majú dnes 18, a chystajú sa na svoje prvé voľby do Európskeho parlamentu. 15-ročný Slovák či Slovenka tak prakticky nevie, aké je to „nebyť“ Európanom. V oblasti identity vzniká akýsi dualizmus: nie sme len občanmi Slovenska, ale aj občanmi Európskej únie a spoločnej Európy. Vyplýva z toho diametrálne odlišné vnímanie konceptu občianstva i európskeho priestoru ako celku. V minulosti bolo nemysliteľné vycestovať do iného štátu bez potreby pasu či konverzie meny. Pre novú generáciu mladých ľudí (nie len na Slovensku) ide o samozrejmosť a každodennú súčasť života. Nejedná sa pri tom len o oblasť turizmu či cestovania, ale taktiež aj o oblasť pracovnej a študijnej mobility: len v rámci programu Erasmus+ vycestovalo do zahraničia viac než 40 tisíc slovenských študentov, nehovoriac o nespočetnom množstve nových pracovných príležitostí v ostatných štátoch EÚ.

Aktívne spoznávanie nových kultúr a tradícii medzi krajinami prispieva k ich zbližovaniu i k všeobecnému zvyšovaniu vzájomnej tolerancie. V nadväznosti na to môžme konštatovať, že všeobecné zvyšovanie tolerancie a spoločenskej solidarity prispieva k zvýšeniu porozumenia i mieru v celej Európe. Mieru, ktorý stojí za celou myšlienkou vzniku tohto spoločenstva prakticky od konca druhej svetovej vojny, a ktorý si, prihliadnuc napríklad na nelichotivú situáciu u nášho východného suseda, treba vážiť a nebrať ho ako samozrejmosť. Nie, Európska únia nie je jediným a univerzálnym faktorom, kvôli ktorému dnes žijeme v mieri. Je to však faktor, ktorý tomu prispel výraznou mierou. 

EURÓPSKI OBČANIA

Často prezentovaný názor o „diktáte Bruselu“ je mýtom, ktorý sprevádza naše členstvo už od prvých dní. Z európskeho občianstva však vyplývajú iba práva, nie povinnosti (ako napríklad spoločné dane, povinná vojenská služba a. i.). Zo spoločného občianstva a členstva v EÚ taktiež vyplývajú 4 významné slobody pohybu: 1. osôb, 2. tovarov, 3. služieb a 4. kapitálu. EÚ nám v rámci nich zjednodušuje život vo viacerých oblastiach, avšak je bežným štandardom jej odporcov vyzdvihovať negatíva a ignorovať pozitíva. Medzi ďalšie občianske a politické práva občanov EÚ patrí i právo voliť a byť volený do EP, možnosť voliť primátorov miest v rámci členských štátov (v prípade trvalého pobytu občana), či komunikácia s inštitúciami EÚ v rodnom jazyku. Všetci tak tvoríme spoločnú Európu a reči o diktáte a podriaďovaní sa rozhodnutiam EÚ sú len lacným pokusom o jej diskreditovanie. EÚ sme totiž i my všetci. Spolu sa môžme aktívne podieľať na formovaní tém a problémov i na ich riešení. Všetci sme totiž európskymi občanmi.

ROVNOCENNÍ PARTNERI

Rovnocennosť nášho postavenia taktiež nie je len akousi obsahovo prázdnou formulkou, ktorá si za cieľ kladie „znieť dobre“. Slovensko je vnímané ako plnohodnotný člen EÚ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas svojej vlaňajšej návštevy Slovenska vyhlásil: „Mnohí hovoria, že existuje rozdelenie medzi starými a novými členskými štátmi, ja si to nemyslím. Všetky prispeli k znovuzjednoteniu Európy a to je dôkaz ich angažovanosti.“

Dovolím si dokonca tvrdiť, že Slovensko je aj napriek hlasitým odporcom viac než plnohodnotným členom. Reči o jadre EÚ ovládli európsky politický diskurz aj napriek slabej reálnej dokázateľnosti a objasnenia tohto pojmu. Ak ale niečo také ako jadro naozaj existuje, máme plné právo domnievať sa, že sme jednými z jeho členov – od roku 2007 sme členmi Schengenu, a ako jediná krajina V4 i členom eurozóny – od roku 2009.

Členstvo krajiny v EÚ znamená i pre menšie krajiny (ako napríklad Slovensko) možnosť podieľať sa na smerovaní celého bloku. Najdôležitejšie rozhodnutia ohľadne ďalšieho smerovania Európy sú totiž príjmané jednohlasne: či už sa jedná o summity Európskej rady, alebo Rady EÚ. De facto tak každý štát, od Švédska až po Grécko, od Portugalska po Rumunsko v kľúčových otázkach disponuje právom veta.

V prípade ostatných rozhodnutí sa v rámci inštitúcii EÚ rozhoduje takzvanou kvalifikovanou väčšinou, ktorá dnes predstavuje 55 % členských štátov (či tiež 16 z európskej 28-čky), ktoré zastupujú najmenej 65 % z celkového počtu obyvateľov EÚ. Na každom hlase (a členskom štáte) tak záleží.

Vďaka členstvu môžu naši zástupcovia taktiež vystupovať v rámci európskych inštitúcii či priamo ovplyvňovať ich chod. Mimo EÚ by sa náš hlas, i vyjednávacia pozícia v čoraz viac prepojenom a globalizovanom výrazne oslabili. Viac hlasov a viac partnerov taktiež posilňuje jednotu, silu a stabilitu celého bloku, ako aj legitimitu jednotlivých rozhodnutí.

Sme silnejší vďaka EÚ, a EÚ je silnejšia aj vďaka nám.

SPOLOČNÁ EURÓPA

V neposlednom rade ide v rámci členstva krajín v EÚ i o geopolitické dôvody. Rozširovanie EÚ prispelo k prekresleniu jej dovtedajších hraníc: od roku 2004 sa zväčšila rozloha EÚ o 32,9 % – z pôvodných 3 367 154 km2 na súčasných 4 475 757 km2. Medzi nové, kultúrne zmeny EÚ naopak patrí jej obohatenie o nové jazyky: kým v roku 2004 EÚ hovorila 11 jazykmi, dnes už je to až 24 jazykov.

EÚ sa s každým svojim novým členom stáva nie len geograficky, ale i geopoliticky, a najmä ekonomicky silnejším globálnym hráčom. Uzatváranie medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych dohôd medzi EÚ a ostatnými svetovými mocnosťami tak prebieha nie len efektívnejšie, ale vyjednávacia pozícia celého bloku ďaleko presahuje schopnosti akéhokoľvek individuálneho členského štátu (vrátane tých „najbohatších“ či „najväčších“).

EÚ sa stala vzorom, príležitosťou, ale i záväzkom pre nové členské štáty. Krajiny, ktoré žili po celé desaťročia v prostredí neslobody dostali príležitosť stať sa členmi spoločnej európskej rodiny, a naplno zastávať hodnoty demokracie, slobody, ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, tolerancie, rovnosti a zásad právneho štátu.

Rozširovanie EÚ prispelo k posilneniu a stabilizovaniu demokracie a bezpečnosti v Európe a tiež k nárastu obchodného a ekonomického potenciálu celého kontinentu.

Slovensko i EÚ dnes čelia spoločným nepriateľom: nacionalizmu a populizmu. Je našim vitálnym záujmom koordinovať spoločný boj proti týmto problémom.

V globalizovanom svete je výhodnejšie a efektívnejšie čeliť výzvam budúcnosti spoločne. Medzi tie, ktoré sa Európy, ale i sveta týkajú najbezprostrednejšie patrí napríklad: boj s klimatickými zmenami (a s nimi spojená migrácia); automatizácia výroby a ekonomická migrácia; spoločný mier, bezpečnosť a spravodlivosť; či starnutie európskej populácie a zmeny dynamiky na pracovnom trhu. V rámci kooperácie medzi všetkými členskými štátmi, môžeme na základe spoločných pravidiel čeliť týmto hrozbám efektívnejšie a rozhodnejšie, než by sme im čelili samostatne.

SLOVENSKO TVORÍ EÚ – EÚ PRETVÁRA SLOVENSKO.